Doklad o kvalitatívnych vlastnostiach energetiky budovy sa nazýva energetický certifikát. Z toho certifikátu sa dajú posúdiť podmienky energetickej hospodárnosti. Následne sa posúdi, či budova spĺňa alebo nespĺňa minimálne stanovené požiadavky. Energetický certifikát taktiež posudzuje úroveň energetického hospodárstva budovy. Podľa výsledkov potom možno zaradiť budovu do jednej z energetických tried od A po G, pritom A je najlepšia a najúspešnejšia a G zas naopak, najhoršia a najnákladovejšia, pretože väčšina tepla z budovy uniká a tým pádom je potrebné stále vykurovanie, ktoré je v konečnom dôsledku v podstate úplne zbytočné.
Energetický certifikát budov je veľmi dôležitý dokument. Pokiaľ ho daná osoba nevlastní a chce predať alebo prenajať nehnuteľnosť, tieto činnosti nie je možné vykonať. Majitelia nových rodinných domov sa nevyhnú energetickému certifikátu do kolaudácii novostavieb. Energetický certifikát hodnotí objekt z hľadiska energií v kilowatthodinách na jeden meter štvorcový za rok pre celú budovu. Do hodnotenia je zahrnutá energia potrebná na ohrev vody, energia potrebná na vykurovanie, energia potrebná na vzduchotechniku – klimatizácia, ventilátory, energia potrebná na zabudovanú elektroinštaláciu a energiu potrebnú na osvetlenie.
Výpočet nezohľadňuje vplyv zabudovaného osvetľovacieho zariadenia a klimatizačných systém. To platí len pre rodinné a bytové domy. Energetická certifikácia budov sa odvoláva na zákon 555/2005 Zbierky zákonov o energetickej hospodárnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a na Vyhlášku 324/2016 Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky (MDaV SR). Energetická certifikácia budov u nás začala platiť od 1. januára 2008. Každý vlastník nehnuteľnosti má povinnosť uchovávania energetického certifikátu, a to po celú dobu jeho platnosti.